Umelá inteligencia čoraz viac preniká do nášho každodenného života a my stojíme na prahu technologickej revolúcie, no zatiaľ sme len v plytkých vodách.
Táto revolúcia je však iná a prebieha závratne rýchlo. To, čo dnes vnímame ako prelomové, môže už zajtra nahradiť nová aktualizácia. Zároveň môžeme povedať, že súčasný svet AI pripomína “divoký západ” – je nový, neregulovaný, plný experimentov a možností.
No kde je tá pomyselná hranica? Kedy sa z nástroja na pomoc stáva obyčajná “kopírka” umeleckej práce? Práve tieto otázky mi rezonujú v hlave posledné mesiace…
Určite ste pred pár týždňami zachytili trend, pri ktorom ste za pomoci Chat GPT pretvorili akúkoľvek fotografiu do štýlu animácie štúdia Ghibli. Sociálne siete v priebehu pár dní zaplavili tisícky avatarov, ktoré ste pravdepodobne aj vy prezdielali na sociálnych sieťach. Na túto vlnu naskočili nielen bežní používatelia, ale aj známe značky, influenceri, a dokonca aj subjekty z prostredia politiky.
Možno si poviete: „Áno, ďalší internetový trend – ako keď ľudia menili fotky na štýl Pixaru či Simpsonovcov. O pár dní to zmizne. Kde je problém?“ Tentokrát to nezostalo iba pri virálnych obrázkoch. Tento trend spustil lavínu reakcií, a aby sme pochopili, prečo tomu tak je, budeme sa musieť pozrieť na históriu štúdia a nahliadnuť do Japonskej kultúry.
Štúdio Ghibli je ikonické japonské animačné štúdio, ktoré tvorí už viac ako štyri desaťročia. Medzi jeho najznámejšie filmy patria Cesta do fantázie či Princezná Mononoke. Ich tvorba je výnimočná tým, že každý pohyb vzniká postupným vrstvením snímok, a ide o precíznu ručne kreslenú prácu animátorov.
Zakladateľ, Hayao Miyazaki je považovaný za dušu štúdia a k využívaniu umelej inteligencie v animácii sa vyjadril už v minulosti veľmi jasne. Na otázku o AI reagoval, že “Ide o urážku samotného života.“
Nehovoriac o tom, že animácia má v Japonsku špecifické postavenie – nielen ako žáner, ale aj ako súčasť ich kultúrneho dedičstva.Neplatí to len pre tvorbu štúdia Ghibli, ale aj pre herný dizajn spoločností ako Nintendo, kde sa aj samotné hry považujú za formu umenia.
Medzi najznámejšie zahraničné značky, ktoré využili generovanie Ghibli obsahu na svojich firemných profiloch, patria napríklad McDonald’s, Wendy’s či Netflix. Kontroverziu však vyvolal aj oficiálny účet Bieleho domu, ktorý zverejnil príspevok s imigrantskou tematikou – zobrazoval zatknutú ženu v štýle pripomínajúcom Ghibli, čo spustilo vlnu kritiky.
A tu sa mi naskytla otázka: Nemali by sme to byť práve my – tvorcovia, kreatívci a marketéri, ktorí chápu hodnotu duševného vlastníctva a copyrightu?
Použiť AI ako nástroj na dotvorenie nápadu je v poriadku. Ak však vytvoríme celý vizuál v konkrétnom umeleckom štýle, ktorý je duševným vlastníctvom niekoho iného – v tomto prípade štúdia Ghibli, vstupujeme tým na tenký ľad z pohľadu autorských práv.
Tento pohľad nemieri na bežných ľudí, ktorí sa s AI len hrajú. Je to zrkadlo pre nás – profesionálov, pre ktorých je digitálny priestor miestom práce a zárobku.
Kauza Studio Ghibli vs. OpenAI ukazuje, kam až to môže zájsť. Japonskí politici zvažujú zákaz generovania obrazov v tomto štýle. Podľa mňa táto kauza len odštartuje a posmelí aj ďalšie štúdiá k podobnému kroku v budúcnosti.
Ak ťa zaujíma svet AI a jej vplyv na marketing, prečítaj si náš blog o AI influenceroch. Sleduj nás aj na Instagrame a Facebooku, aby ti neušli ďalšie inšpirácie a novinky.
